Přinášíme rozhovor s naší absolventkou Veronikou Brezáni, která nyní působí na Harvard University

Čím jste chtěla být jako dítě? Přála jste si být vědkyní?

Vôbec nie. Mojím detským snom bolo byť tlmočníčkou. Od základnej školy ma bavili jazyky, a to predovšetkým francúzština, do ktorej som investovala i voľný čas v podobe jazykovej školy, letných pobytov vo Francúzsku apod. Zaujímala ma však i chémia a biológia, a preto som sa neskôr rozhodla pre štúdium farmácie. I keď som po škole zvažovala doktorandské štúdium, chcela som si najprv vyskúšať prácu lekárnika. K PhD štúdiu ma motivoval až môj priateľ, terajší manžel, ktorý sám doktorát v tej dobe študoval. Že sa raz budem venovať vede, som ešte počas vysokoškolského štúdia netušila, no priala som si robiť prácu, ktorá ma bude baviť, a vo vede som sa našla. Počas PhD štúdia som zistila, že práca vedca by ma bavila práve tým, že je rôznorodá, nestereotypná, neustále ma núti vzdelávať sa a asi najviac sedí mojej povahe. Možnosť realizovať vlastné nápady, zodpovedať na nezodpovedané otázky, či prispieť k objavu nového liečiva, je asi to, čo ma na vede najviac lákalo, a to viedlo aj k rozhodnutiu pokračovať v postdoktorskej stáži.

Jaké je téma Vašeho výzkumu a věnovala jste se tomuto tématu již na Farmaceutické fakultě v Brně?

V tíme Dr. Gyongyi Szabo na BIDMC/HMS sa zameriavam na zápal centrálnej nervovej sústavy (CNS) u Alzheimerovej choroby a vplyv chronického príjmu alkoholu na vznik a rozvoj tejto choroby. Tento projekt máme v spolupráci s ďalšou americkou univerzitou. Na preklinickom modeli Alzheimerovej choroby skúmame nielen biochemické zmeny, ale aj zmeny kognitívne a behaviorálne. Tím Dr. Szabo taktiež primárne skúma molekulárne a bunkové mechanizmy vrodenej imunity, ktoré prispievajú k zápalu a poškodeniu pečene vplyvom chronického príjmu alkoholu a nezdravej stravy, rovnako tak možnosti intervencie na preklinickej i klinickej úrovni. Súčasne sa v našom tíme zaoberáme medzibunkovou a medziorgánovou komunikáciou po osi črevo-pečeň-mozog. Tím je veľmi kolaboratívny, čo mi umožňuje zapojiť sa do viacerých projektov.

Počas môjho PhD štúdia na Ústave molekulární farmacie Farmaceutickej fakulty MUNI pod vedením doc. Jana Hoška v spolupráci s Ústavom přírodních léčiv a na Université Côte d’Azur, IPMC CNRS, pod vedením školiteľky Dr. Catherine Heurteaux a konzultanta Dr. Nicolasa Blondeau, som v rámci spoločného projektu skúmala protizápalový efekt prírodných stilbénov v potravinách a liečivých rastlinách, ako na systémovej úrovni, tak na úrovni CNS. Cieľom mojej dizertačnej práce bolo zhodnotiť neuroprotekčný potenciál vybraného stilbénu voči ischemickej mŕtvici s primárnym zameraním na zápalovú kaskádu.

Jak jste se dostala ke studiu na prestižní Harvardské univerzitě?

Už počas môjho doktorského štúdia som vedela, že by som rada ďalej prehlbovala svoje poznatky v oblasti neurovied aj po jeho dokončení. Pri hľadaní postdoktorátu v zahraničí som natrafila na voľnú pozíciu v tíme Dr. Szabo, ktorej výskumný projekt ma okamžite zaujal. Vďaka predošlému štúdiu som mala dostatok požadovaných skúseností. Po podrobnejšom preskúmaní ďalších projektov a publikácií tímu Dr. Szabo som sa rozhodla na túto ponuku zareagovať. Na základe mojich predošlých žiadostí som ale vôbec neočakávala, že by som mohla z tak významného pracoviska dostať odpoveď. O to väčším prekvapením bolo pozvanie na prvý online pohovor. Na prípravu mi ostávalo len pár dní. Skontaktovala som sa preto s mojím francúzskym konzultantom Dr. Blondeau, ktorý ako postdoktorand na Harvarde pôsobil, rovnako aj s mojim mentorom angličtiny a dobrým priateľom Dr. Campbellom, ktorý má podobnú skúsenosť z prestížnej University of California, Berkeley a poprosila som ich o radu, ako sa na tak dôležitý pohovor pripraviť. Počas prvého rozhovoru ma Dr. Szabo pozvala na ďalšie stretnutie a diskusiu s celým jej tímom, kde som mala možnosť odprezentovať svoj doterajší výskum. Po tomto stretnutí nasledovali vzájomné interakcie s jednotlivými členmi tímu, ktoré už boli menej formálne a kde som mala možnosť oboznámiť sa nielen s ich projektami, fungovaním tímu, ale aj so životom v Bostone. Dôležitú úlohu v tomto celom určite zohrali i odporúčacie listy a podpora mojich školiteľov, predošlé publikácie, či iné menšie úspechy. Do poslednej chvíle som však neverila, že by som mohla na Harvarde dostať šancu. O to väčšie nadšenie prišlo, keď mi bola pozícia ponúknutá. Môj manžel so sťahovaním za veľkú mláku súhlasil, a tak už vyše roka obaja žijeme a pracujeme v Spojených štátoch.

Jak hodnotíte úroveň studia na Masarykově univerzitě a jak Vás připravilo na další úspěšnou vědeckou kariéru v US?

Na Farmaceutickej fakulte Masarykovej univerzity som dostala kvalitné doktorské vzdelanie v oblasti molekulárnej farmakognózie. Získala som mnoho znalostí z odboru a praktických skúseností s metódami, ktoré naďalej využívam vo svojom výskume. Možnosť podieľať sa na výuke študentov bola rovnako cennou skúsenosťou. Veľkým prínosom bola určite i účasť na viacerých domácich a zahraničných konferenciách, na ktorých som sa naučila ako odprezentovať svoju prácu. Veľmi si cením podporu a pomoc školiteľa doc. Hoška, prof. Karla Šmejkala a vedenia fakulty v koordinácii môjho dvojitého PhD štúdia v rámci tzv. „cotutelle“ programu, ktoré som mohla absolvovať vďaka udelenému grantu francúzskej vlády od Velvyslanectví Francie v Praze. Zladiť po administratívnej stránke trochu odlišné systémy na dvoch univerzitách nebolo úplne jednoduché, no od MUNI som dostala maximálnu podporu, za čo som nesmierne vďačná. Možnosť stráviť časť svojho štúdia na zahraničnej univerzite, pracovať pod vedením viacerých školiteľov, kooperovať s domácimi i zahraničnými tímami mi umožnilo zažiť rôzne vedecké prístupy, prísť do kontaktu s mnohými modernými technikami, získať komplexnejší pohľad na vedu i prehľad z viacerých oblastí od izolácie prírodných látok, testovania biologickej aktivity, až po formuláciu aktívnych látok do nanočastíc. Od svojich školiteľov, kolegov, a spolupracovníkov som sa veľmi veľa naučila a som im nesmierne vďačná za všetok čas, ktorý mi venovali. Okrem všetkých odborných znalostí, ktoré mi odovzdali, považujem za kľúčový ich vplyv na rozvoj môjho kritického myslenia a vedeckej argumentácie, plánovania výskumu, akademického písania, či komunikačných zručností. PhD štúdium mi dalo kvalitný základ pre ďalšie pokračovanie vo vede, na ktorom môžem ďalej stavať.

Jaké to je být postdoktorandem na Harvardu? Mají postdoktorandi v US lepší podmínky než postdoktorandi v Evropě/České republice?

Byť postdoktorandom na Harvarde považujem za nesmierne cennú skúsenosť. Môj aktuálny výskum prebieha v rámci Beth Israel Deaconess Medical Center, ktoré je výučbovou nemocnicou Harvard Medical School. Prostredie na inštitúte je veľmi dynamické a produktívne. Prebieha tu multidisciplinárny preklinický i klinický výskum, na ktorom pracujú vedci z rôznych kútov sveta. Postdok tu má možnosť dostať intenzívny a efektívny tréning pod vedením medzinárodne uznávaných vedcov. Medzi Harvard Medical School a afiliovanými nemocnicami prebieha intenzívna spolupráca, a to hlavne v organizovaní množstva vedeckých prednášok, zdieľania najnovších poznatkov v odbore, a tiež seminárov k osobnému rozvoju či kariérnemu rastu. Postdoktorandské združenie taktiež organizuje rôzne vzdelávacie i voľnočasové aktivity. Čo by som vyzdvihla, je prístup k informáciám a najmodernejším technológiám. Harvard má najväčšiu univerzitnú knižnicu na svete s obrovskou kolekciou literárnych diel a vedeckých prác. Vo voľnom čase si môžete zájsť do niektorého z Harvardských múzeí, či sa prejsť po arboréte. Samotný Boston je multikultúrnym študentským mestom príjemným na žitie.

Nazeranie na podmienky pre postdoktorandov v US a v Európe môže byť veľmi subjektívne a záleží od každého individuálnej skúsenosti z konkrétnej inštitúcie či laboratória v danej krajine. Z môjho pohľadu podmienky postdoka pre výskum či už v Európe alebo v US primárne závisia od toho, koľko má konkrétny vedecký tím financovaných projektov, kto vedie váš výskum, aký máte prístup k technológiám či postdoktorským grantom. V Európskej Únii je možnosť žiadať o viacero zaujímavých postdoktorských grantov, zatiaľ čo v US sú niektoré granty pre zahraničných postdokov obmedzené. V Spojených štátoch ste na tejto pozícii považovaný za stážistu, ktorý sa stále učí a pripravuje na kariéru či už v akadémii alebo v priemysle. Pokiaľ ašpirujete na akademickú pozíciu instructor-a alebo asistenta profesora, na postdoku v biomedicínskom odbore strávite i 5-6 rokov, kým získate dostatok skúseností. Život v US je obzvlášť vo väčších mestách ako je Boston či New York finančne nákladný a preto pomer príjmov a výdavkov sa môže v jednotlivých štátoch a mestách výrazne líšiť.

Jaké máte vize a plány po tom, co skončíte svou odbornou stáž?

S istotou viem povedať, že sa chcem naďalej venovať neurovedám. Ako postdok s dvojročnou praxou mám ešte dosť práce i času na rozmyslenie pred sebou. Či budem pokračovať v tejto téme rozhodnú asi až výsledky z aktuálneho výskumu. V budúcnosti by som rada pracovala na akademickej pôde, aj keď prácu v priemysle úplne nevylučujem. Množstvo vedcov v US odchádza do priemyslu, pretože získať akademickú pozíciu je tu náročné a podmienky v priemysle sú lákavé. Boston je navyše hub viacerých veľkých i menších farmaceutických a biotechnologických firiem. Najviac bude teda záležať na tom, či sa rozhodneme s manželom ostať v Spojených štátoch alebo vrátiť sa späť do Európy. Byť bližšie k rodine a priateľom je určite jeden z aspektov, ktoré sú pre mňa dôležité. V Európe máme taktiež viacero skvelých inštitútov a laboratórií zameraných na neurovedy, kde by som si vedela predstaviť ďalšie pokračovanie. Momentálne sa snažím nazbierať čo najviac skúseností a zvyšok ukáže až čas.

Medailon

Veronika Brezáni

je postdoktorandkou na Beth Israel Deaconess Medical Center (BIDMC)/Harvard Medical School (HMS) v Bostonu v americkém státu Massachusetts, která se zabývá neurozánětem. Doktorát na téma Hodnocení vlivu vybraných stilbenů na neuroprotekci u cévní mozkové příhody se zaměřením na zánětlivou signalizaci ukončila na Ústavu molekulární farmacie Farmaceutické fakulty Masarykovy univerzity a IPMC CNRS, Université Côte d´Azur ve Francii v roce 2020 pod vedením školitelů doc. Jana Hoška a Dr. Catherine Heurteaux v tzv. doktorátu pod dvojím vedením. V současnosti v týmu Dr. Gyongyi Szabo na BIDMC/HMS zkoumá vliv chronického příjmu alkoholu na vznik a progresi Alzheimerovy choroby se zaměřením na neurozánět. Volný čas ráda tráví v přírodě, objevováním nových míst, či hraním deskovek s přáteli.